Hydrologické pomery

Územie obce patrí z hľadiska hydrologického členenia do povodia rieky Nitra, ktorá je čiastkovým povodím Váhu. Najdôležitejším tokom v k. ú. je Mitický potok, ktorý je ľavostranným prítokom Svinianskeho potoka. Mitický potok má tri pravostranné prítoky, dva bezmenné v časti „Klapča“ a pravostranný prítok Viciansky potok. Po južnej hranici katastrálneho územia preteká významnejší Sviniansky potok s ľavostrannými prítokmi Kyslá voda, Pod dubmi, s bezmenným ľavostranným prítokom a s prítokom Zadná studňa. Všetky uvedené toky patria do povodia Bebravy, ktorá je súčasťou povodia Nitry. Hydrogeologické pomery územia sú odrazom jeho geologickej stavby, mor-fologického charakteru a klimatických pomerov. Horninové komplexy triasových vápencov a dolomitov v hydrogeologickom celku mezozoika sa vyznačujú dobrými podmienkami na infiltráciu zrážkových vôd, tvorbu, obeh, akumuláciu i výstup podzemných vôd. Odvodňované sú na okrajoch aj vo vnútri hydrogeologickej štruktúry vo viacerých prameňoch, ktoré sú zachytené a vodo-hospodársky využívané pre zásobovanie pitnou vodou.

Mitické kyselky

Veľký projekt dôkladného poznania všetkých Uhorských stolíc (krajov) začal už v prvej polovici 18. storočia vedec, evanjelický farár, profesor a rektor Bratislavského lýcea Matej Bel pod názvom Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné vedomosti o Novom Uhorsku), ktorých prvé 4 časti  začali vychádzať postupne v rokoch 1735 – 1742. V Belovom popise sa spomínajú Mitice v súvislosti so slávnymi kyselkami, ktoré patrili k prírodným prednostiam celej Trenčianskej stolice. Kyselky boli povestné svojou chuťou a vlastnosťami, a tie z úpätia Inovca, si nechal pravidelne voziť trenčiansky župan gróf Mikuláš Ilešházi dokonca až do Viedne. V 18. storočí stúpol všeobecný záujem o kyselky a minerálne vody, ktoré sa s obľubou používali na liečenie zdravotných ťažkostí  či ako prevencia.

V roku 1976 bol širšom okolí Trenčianskych Mitíc  ukončený hydrogeo-logický výskum minerálnych vôd, ktoré by mohli byť využívané pre plniarenské účely. V roku 1992 bol objavený v hĺbke 120 m zdroj minerálnej vody, ktorý je situovaný v bezprostrednej blízkosti CHPÚ Mitická Slatina - rašelinisko a v chránenom území zdrojov podzemných vôd využívaných pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Minerálna voda v Trenčianskych Miticiach bola historicky využívaná obyvateľmi i zo širšieho okolia. Od začiat-ku roku 2000 je minerálna voda z tohto zdroja plnená do spotrebiteľského balenia ako prírodná minerálna voda Mitická. Je vysoko cenená pre svoju čistú chuť, optimálnu mineralizáciu a vyvážené zloženie prírodných minerálov, najmä horčíka a vápnika. Prírodná minerálna voda Mitická je kategorizovaná ako vysoko mineralizovaná, kyselka, hydrogénuhličitanovo-vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom hydrogénuhličitanov, horčíka, vápnika, slabo kysla, studená.

Prevádzkovateľom závodu plnenia minerálnej vody je spoločnosť Trenčianske minerálne vody, a.s., ktorá v závode zamestnáva približne 30 obyvateľov z okolia Trenčianskych Mitíc. Spoločnosť prevádzkuje v obci - časť Rožňové Mitice, altánok, kde je prírodná minerálna voda zo zdrojov MP-1 a HG-3 voľne dostupná pre verejnosť

Amatérska meteorologická stanica v Trenčianskych Miticiach

Stanica sa nachádza v časti Rožňové Mitice v nadmorskej výške 297 m nad morom. Bola založená v roku 2010. Základnou časťou je poloprofesionálna meteorologická stanica TFA SINUS. V meteorologickej búdke vo výške 2 m nad zemou je hlavný a záložný snímač teploty a vlhkosti vzduchu. Na tyči vo výške 10 m nad zemou je umiestnený anemometer, ktorý meria smer vetra, priemernú rýchlosť vetra, náraz vetra a pocitovú teplotu. Vo výške 1 m nad zemou je digitálny zrážkomer s 0,7 mm rozlíšením. Trenčianske Mitice sú veľmi členitá a dlhá obec, preto je samozrejmé, že údaje namerané v rôznych častiach obce budú odlišné, niektoré viac, niektoré menej. Najväčší rozdiel v teplote sa prejavuje pri zimných mrazoch. V údoliach a pri potokoch, napríklad Zadná studňa, Močidlá býva o 1,5 °C až 2 °C chladnejšie ako v strede obce alebo na vyšších miestach. Naopak, pri zrážkach, keď je hranica sneženia okolo 350 m n. m., na nižších miestach prší, no Dúbrava sa belie, v Zemianskych Miticiach sneží.