V najstarších časoch niet záznamov o počte obyvateľov. Údaje o počte obyvateľov sú dostupné od konca 18. storočia.

Koncom 18. storočia, možno badať určitý nárast obyvateľov. V minulosti nepriaznivo na stav obyvateľov vplývali epidémie, vysoká úmrtnosť detí, vojnové udalosti a úteky poddaných. Mitice boli dosť postihnuté úbytkom obyvateľstva v cholerových rokoch 1831, 1836, 1847 a 1849. Po zrušení poddanstva roku 1848 nastal slobodnejší pohyb obyvateľstva, čo znamenalo jednak prírastok nových a jednak úbytok starých obyvateľov. Role sa postupne delili na drobné pásiky, ktoré už nestačili uživiť obyvateľstvo. Nedostatok pôdy i pracovných príležitostí nútil obyvateľov k trvalému vysťahovaniu z obce. V prvej polovici 20. storočia napriek niekoľkým výkyvom zvyšoval sa počet obyvateľov vo všetkých troch Miticiach. Najväčší nárast zaznamenali Rožňové Mitice, ktoré ležia pri dopravne tepne. V druhej polovici úbytok populácie spôsobilo najmä sťahovanie mladých ľudí z obce do miest, kde bol väčší dostatok pracovných príležitostí. Obec v posledných desaťročiach 20. storočia stratila svoj poľnohospodársky charakter, z radov drobných roľníkov sa zgrupovali priemyselný robotníci a zamestnanci v rozličných pracovných odvetviach.

Počet obyvateľov

Po národnostnej stránke Mitice mali výrazne slovenský charakter. Z inonárodných menšín vyskytli sa tu Česi, Nemci, Maďari a Rómovia. Pozoruhodnou skupinou boli Židia, ktorí sa stavali prenájomcami panských domov, osobitne krčiem, i pozemkov. Najmenej ich bolo v Kostolných Miticiach a najviac v Zemianskych Miticiach.

Podľa náboženskej príslušnosti obyvatelia Mitíc boli rímsko-katolíci. Príležitostne sa tu z radov prisťahovalcov vyskytli aj evanjelici.