Dali o obci vedieť

PUDER, Jozef
13. 11. 1874 – 7. 5. 1941

Významný slovenský botanik sa narodil dňa 13. septembra 1874 v Rožňových Miticiach v rodine záhradníka Jozefa Pudera v Knoblochovom kaštieli. Gymnázium absolvoval v Trenčíne. V roku 1892 vstúpil do rehole piaristov. Po skončení vysokoškolských štúdií v Kluži sa stal profesorom prírodných vied, nemčiny a latinčiny. Pôsobil na gymnáziách v Kecskeméte, Veszpréme, Leviciach a Sabinove. Prednášal na Katedre geológie Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, potom na gymnáziu vo Svätom Jure pri Bratislave a od 1. septembra 1938 na piaristickom gymnáziu v Trenčíne. Bol zapáleným botanikom, členom Maďarskej geologickej spoločnosti a profesorom prírodných vied. Zo zachovaných poznámok pre vyučovanie prírodopisu je zrejmé, že za najdôležitejšie považoval vyučovanie žiakov priamo v prírode.

Zostavil bohatý herbár, ktorý obsahoval viac ako 10 000 položiek rastlín, a tento slúžil ako učebná pomôcka aj po jeho smrti. Rastliny do herbára zbieral na všetkých svojich pôsobiskách a nálezy konzultoval s domácimi aj zahraničnými odborníkmi. Objavil poddruh lužnej žihľavy (pŕhľavy kyjevskej), ktorý dostal názov Urtica Kioviensis l. Puder. Žiaľ Puderov herbár sa kompletný nezachoval, menšiu časť sa podarilo zachrániť pri požiari. Jednotlivé položky sú dnes uložené v Trenčianskom múzeu v Trenčíne a v Prírodovednom múzeu – Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Jozef Puder zomrel  7. mája 1941 vo veku 67 rokov a je pochovaný na mestskom cintoríne v Trenčíne.

ŽIRANSKÝ, Štefan Križan
15. 12. 1826 – 14. 2. 1894

Literát, ktorý dostal Mitice do širšieho povedomia na Slovensku i v Čechách publikovaním povesti Gergeľove hody. Povesť vyšla v Slovenských pohľadoch v r. 1887 (v č. 1 – 7) a v roku 1935 komplet v knižnom vydaní vo vydavateľstve L. Mazáča v Prahe.

ROŽEŇ, Michal – LAZARUS
1490? – 1542

Michal Rožeň sa narodil v zemianskej rodine Rožňovcov v Rožňových Miticiach okolo roku 1490. Rodina Rožňovcov patrila v 15. a 16. storočia medzi významné šľachtické rodiny Trenčianskej stolice, a tak si mohla dovoliť financovať niektorému zo synov štúdiá. Michal, syn Osvalda z Rožňových Mitíc, získal titul bakalára slobodných umení vo Viedni. V roku 1508 je zapísaný v matrike Viednenskej univerzity ako „Michal Rozen de Mytta nobilis de Ungaria“. Po získaní titulu bakalára študoval aj v Krakove. V rozmedzí rokov 1510 až 1514 pôsobil ako sekretár uhorského primasa a arcibiskupa Tomáša Bakócza, pre ktorého vypracoval podklady k prvej dodnes zachovanej mape Uhorska, a teda aj Slovenska. Podľa posledných historických výskumov a publikovaných štúdií významného slovenského historika kartografie Juraja Žudela, ale aj maďarského historika L. Benderfyho, je Michal Rožeň tajomný Lazarus, autor prvej známej kompletnej mapy Uhorska, a teda zároveň aj Slovenska či Chorvátska.

Tzv. Lazarova mapa sa považuje za základné kartografické dielo, ktoré na nasledujúcich takmer 200 rokov ovplyvnilo mapové zobrazovanie Uhorska a jeho jednotlivých častí. V roku 2007 zaradilo UNESCO Lazarovu Tabulu Hungariae medzi výnimočné diela patriace do kategórie Pamäť sveta. Tabula Hungariae vyšla tlačou v roku 1528 (podrobnejšie o mape v kapitole Mitice na mapách a v historických dokumentoch). Michal Rožeň sa na neskoršej príprave mapy do tlače nepodieľal, nakoľko z  Ostrihomu odišiel. Vrátil sa do Trenčína a pôsobil v službách Hedvigy Tešínskej, vdovy po Štefanovi Zápoľskom, na Trenčianskom hrade. Podľa levočskej Sperfogelovej kroniky (1516 – 1537) sa aktívne zúčastnil na strane Jána Zápoľského v boji o uhorskú kráľovskú korunu proti Ferdinandovi Habsburskému. Medzitým vstúpil do cisterciánskej rehole a na doporučenie svojej pani Hedvigy Tešínskej, z jej vôle a ako odvďačenie za dobré služby, sa od  roku 1518 stal opátom v cisterciánskom kláštore v Spišskom Štiavniku (ďalšie informácie a zachované doklady o Michalovi Rožňovi ako opátovi sú v kapitole Rímskokatolícka farnosť v Trenčianskych Miticiach). Na jeseň roka 1542 Michal Rožeň zomrel ako posledný opát cisterciánskeho kláštora Panny Márie v Spišskom Štiavniku.

Pre obec je identifikácia autora najstaršej mapy Uhorska a Slovenska ako Michala Rožňa  významné zistenie. Vďaka výskumom archivára Juraja Žudela sa Mitice môžu hrdiť, že sú rodiskom zakladateľa slovenskej i uhorskej kartografie.