Prírodné bohatstvo obce Trenčianske Mitice

Obec Trenčianske Mitice leží 15 km juhovýchodne od krajského mesta Trenčín. Z geomorfologického hľadiska leží obec na rozhraní Strážovských vrchov a Podunajskej pahorkatiny. Geologické pomery územia budujú prevažne karbonátové horniny Strážovských vrchov a štvrtohorné hliny, spraše a štrky Podunajskej pahorkatiny. Riečne sedimenty a terasy v poriečnej nive väčších tokov sú prevažne štrkovité až piesčité. Sledované územie patrí z hľadiska hydrologického členenia do povodia rieky Nitra, ktorá je čiastkovým povodím Váhu. Najdôležitejším tokom v katastrálnom území obce je Mitický potok, ktorý je ľavostranným prítokom Svinianskeho potoka. Na študovanom území je viacero zdrojov minerálnych vôd. V roku 1992 bol objavený v hĺbke 120 metrov zdroj minerálnej vody, ktorý je situovaný v bezprostrednej blízkosti rašeliniska Mitická Slatina (CHPÚ) a v chránenom území zdrojov podzemných vôd využívaných pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V súčasnosti je minerálna voda z tohto vodného zdroja plnená ako prírodná minerálna voda Mitická. Je vysoko cenená pre svoju čistú chuť, optimálnu mineralizáciu a vyvážené zloženie prírodných minerálov, najmä horčíka a vápnika.

Územie obce v rámci rastlinstva sa nachádza na rozhraní dvoch významných floristických oblastí, a to karpatskej a panónskej oblasti. Vyššie partie hôr (západokarpatská horská flóra) pokrývajú pôvodne bukovo-jedľové lesy (buk lesný a jedľa biela) s primiešaným javorom horským a jaseňom štíhlym. Na polohy na severných a severozápadných svahoch sú viazané horské rastliny karpatskej flóry. Lesné spoločenstvo v nižších polohách na južných a juhovýchodných svahoch tvoria dubovohrabové lesy (dub letný a hrab obyčajný), s prímesou lipy, javora mliečneho a javora poľného. Pri potokoch rastie jelša sivá, vŕba rakyta, topoľ osikový, na sutinách drieň, svíb krvavý, lieska a ostružina černicová, na slnečných stráňach často rastie ostružina malinová. Pozornosť si zasluhuje aj výskyt vzácnych a ohrozených druhov rastlín - z orchideotvarých rastlín rastúcich na slatinných vlhkých lúkach je známy kruštik močiarny, z tráv - ostrica metlinatá a berla vzpriamená obývajúca bylinné brehové porasty tečúcich vôd.

Na území obce Trenčianske Mitice je zaznamenaný výskyt zákonom chránených živočíchov európskeho významu - a to drobný ulitník - pimprlík mokraďný, z hmyzu – dlhokrčka obyčajná, z kutaviek - žirafík páskovaný, z chrobákov - bystruška potočná a roháč veľký z motýľov - ohniváčik veľký, zo žiab: ropucha zelená a skokan štíhly, z plazov - jašterica zelená, z hadov - užovka hladká a užovka stromová, zo sovotvarých vtákov - výr skalný a z netopierotvarých cicavcov - podkovár malý.

Na študovanom území bol zaznamenaný aj výskyt živočíchov národného významu a to zo sieťokrídlovcov - askalafus škvrnitokrídly a mravcolev čiernobruchý vyskytujúci sa v teplých lesostepných oblastiach. Spomínaný druh je v larválnom štádiu zaujímavý svojou stratégiou lovu koristi.

Náučný chodník (NCH) možno uplatniť okrem rekreačného využitia aj v rámci neformálnej prírodovednej výučby v školských podmienkach. Svojím obsahovým zameraním na pozorovanie prírodného spoločenstva rastlín a živočíchov a skúmanie vybraných typov ekosystémov (voda, pôda, lúka a les) je tematicky zameraný na prírodovedné učivo na 2. stupni základných škôl a osemročných gymnázií (ISCED 2). Jeho súčasťou sú experimentálne úlohy určené žiakom a učiteľom v rámci bádateľsky orientovanej výučby na jednotlivých stanovištiach. Informačná tabula obsahuje QR kódy, pod ktorými sa zobrazujú spracované elektronické učebnice pre učiteľov určené na prácu so žiakmi pri prírodovednom vzdelávaní priamo v prírode. Súčasťou informačnej tabule je aj muzické okienko s tradičnými piesňami a folklórom tunajšieho regiónu tiež dostupné elektronicky cez QR kód aj bežnej turistickej verejnosti. Informačná tabula vznikla na základe aktívnej spolupráce obce Trenčianske Mitice a Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Úlohy pre žiakov

Skúmanie vlastností lúčneho a lesného ekosystému

• Mapovanie študovaného územia: orientačné body v teréne a nákres skúmaného územia, značenie svetových strán, mapovanie výškových rozdielov v teréne.
• Neživé zložky prostredia: stanovenie nadmorskej výšky, zistenie teploty pôdy, teploty vzduchu a stavu oblačnosti na študovanom území.
• Živé zložky prostredia: fotodokumentácia a určovanie modelových druhov rastlín, húb a živočíchov.
• Potravové vzťahy lúčneho a lesného ekosystému: potravový reťazec a potravová pyramída (reducenti, producenti, konzumenti I., konzumenti II.).
• Skúmanie vývinovej viazanosti lúčneho hmyzu na kvitnúce rastliny: druhová determinácia lúčneho hmyzu na kvitnúcich druhoch rastlín.
• Skúmanie vývinovej viazanosti lesného hmyzu na listovú opadánku: druhová determinácia lesného hmyzu žijúceho v listovej opádanke listnatých drevín.
• Ústna a písomná prezentácia výsledkov z pozorovaní realizovaná v prírodných podmienkach.