Zemianske Mitice

Zemianske Mitice obývali vo veľkej väčšine zemania, nižšia šľachta, ktorá dala obci meno. V starších obdobiach sa nazývali aj Prostredné alebo Stredné Mitice (po latinsky Media Miticz, Mediocris Mitticz, po maďarsky Nemes Miticz a Kőzep Miticz a pod.), keďže ležali uprostred mitického areálu. Vzhľadom na centrálnu polohu tu dnes sídli Obecný úrad.

Štatút obce

Zemianske Mitice boli kuriálnou obcou, čo znamená, že tu žili drobní šľachtici, ktorí mali svoje domy – kúrie – a k nim patriacu pôdu. Užívali šľachtické výsady – osobnú slobodu a ostatné výsady prináležiace šľachte. Tieto obce nemali v stredoveku svoju obecnú správu ako poddanské dediny, spory a majetkoprávne záležitosti si riešili pred šľachtickou stolicou, alebo dohovorom medzi sebou navzájom. Postupným vzrastom obyvateľstva kuriálnej obce sa dedením a deľbou rozdrobil ich pozemkový majetok a samozrejme sa zmenšoval. Preto bolo ťažšie udržať poriadok a nájsť si nejakú formu spolunažívania v takom veľkom spoločenstve. Sami obyvatelia obce si priznali, že sa nemohli zniesť a „poradku učiniti“, preto zástupcovia obce povolali zástupcov Trenčianskej stolice a pred nimi v dome Mikuláša Huorku dňa 6. novembra 1627 dospeli k dohode a 15. novembra toho istého roku vydali akýsi štatút – poriadok. Je písaný po slovensky.

Štatút bol potom zverejnený na župnom zhromaždení a potvrdený pečaťou stolice v roku 1628.

Zemianske Mitice patrili k tým kuriálnym obciam so štatútom, ktoré si prizvali do správy obce aj nezemanov – želiarov (hofierov, hoštákov).

„Zemania a hofieri“ sa teda jednohlasne dohodli, že keď ich richtár zavolá prostredníctvom boženíka, dostavia sa do richtárovho domu a kto by neprišiel, bude pokutovaný 1 funtom vosku, ktorý sa dá na „chrám mitický“. „Celá obec“ sa bude zhromažďovať štyrikrát do roka – po Sv. Markovi, po Sv. Jánovi, po Všetkých svätých a na Nový rok, ak by sa niekto nedostavil, dostane pokutu.

Dňa 22. 1. 1649 doplnila štatút rada obce zídená v richtárovom dome o 4 nové body, a to takto: „My richtár a celá obec poctivej dediny Zemanských Mitíc uzniesli sme sa, že v horách narúbané drevo jeden druhému nebude bantuvat pod pokutou 60 denárov.“ Ďalšie body sa týkali zákazu pasenia kôz a lámania, alebo rezania kríkov v horách pod pokutou 60 denárov. Tretí bod ustanovoval platby od krčiem. Štvrtý bod určoval, že platba od jatky pripadá richtárovi a prísažným.

Pri prvom sčítaní ľudu v Uhorsku v rokoch 1785 – 1787 v Zemianskych Miticiach bolo 40 domov, v nich bývalo 53 rodín s celkovým počtom 248 obyvateľov. Z toho bolo 132 mužov a 116 žien

Charakter zemianskej obce si obec zachovala do vzniku Československej republiky. Keď v decembri 1918 vyšiel zákon o zrušení šľachtických titulov a stavovských výsad.

Zemianske Mitice po roku 1945

V júli 1945 prebral Augustín Hôrka obecný úrad od dovtedajšieho vládneho komisára Jána Hôrku. V roku 1946 bol do funkcie predsedu MNV zvolený kandidát za Demokratickú stranu Pavol Šúdik. Do polovice päťdesiatych rokov sa úradovalo v súkromnom byte Michala Jánošíka- Priečinského. V Zemianskych Miticiach si občania taktiež svojpomocne vybudovali úradovňu MNV z bývalej obecnej pastierne, s dvoma miestnosťami a chodbičkou. Po konfiškácii majetku rodiny Breštenskej, vysťahovanej z obce, došlo k zriadeniu úradu MNV v ich dome. Po založení družstva tam sídlila aj úradovňa JRD s prvým predsedom Aladárom Beďačom.

Najčastejšie používané mená: Sára, Boleček, Berec, Huorka, Ďuračka, Jaroš, Bediač, Barták, Hromník, Jánošík, Žovinec, Peťko, Pristach, Guzoň ....