Prírodné  pomery Trenčianskych Mitíc

Reliéf obce je členitý, nadmorská výška dosahuje 285 – 681 m. n. m.

Zastavané územie obce Trenčianske Mitice sa rozprestiera na severozápadnom okraji Bánovskej kotliny na južných svahoch Strážovskej hornatiny, ktorú tu od Považského Inovca oddeľuje Mníchovolehotské sedlo. Z geomorfologického hľadiska leží obec Trenčianske Mitice na rozhraní Strážovských vrchov a Podunajskej pahorkatiny, na južnom okraji Strážovských vrchov, severná polovica katastra leží v geomorfologickom celku Strážovské vrchy. Plošne malú časť v západnom cípe katastra na území dobývacieho priestoru Rožňové Mitice predstavuje geomorfologický celok Považský Inovec, časť Vysoký Inovec. Južná polovica katastra leží v geomorfologickom podcelku Nitrianska pahorkatina, časť Bánovská pahorkatina. Severná časť územia je ostro modelovaná vďaka selektívnemu zvetrávaniu karbonátových hornín, reliéf je tu hornatinový. Južná časť územia je s reliéfom hladko modelovaným, vytvárajú  tu úvalinové doliny a úvaliny a reliéf dolín a nív.

Prirodzenou vegetáciou nazývame tú, ktorá by sa vyvinula bez vplyvu človeka. V katastri Trenčianskych Mitíc sú to:

• lužné lesy podhorské a horské
• dubovo-hrabové lesy karpatské
• bukové lesy vápnomilné , bukové kvetnaté lesy podhorské, bukové lesy kvetnaté
• dubovo-cerové lesy

Reálna vegetácia, nachádzajúca sa v danom území, sa odlišuje od prirodzenej vegetácie. V nižších polohách boli lesné plochy nahradené ornou pôdou. Lesné plochy ostali zachované v hornatej časti katastrálneho územia.

Územie obce sa nachádza na rozhraní dvoch rastlinných oblastí, a to karpatskej a panónskej. Vyššie partie hôr (západokarpatská horská flóra) pokrývajú bukové lesy (pôvodne bukovo-jedľové) s primiešaným javorom horským a jaseňom štíhlym. Na polohy na severných a severozápadných svahoch sú viazané horské rastliny karpatskej flóry.

V nižších polohách pod 500 m. n. m. na južných a juhovýchodných svahoch rastú dúbravy a dubovo-hrabové lesy (na západných svahoch i hrabové lesy), s prímesou lipy, javora mliečneho a javora poľného. Pri potokoch rastie jelša, vŕba rakyta, topoľ osikový, na sutinách drieň, svíb krvavý, lieska a ostružina, na slnečných stráňach maliny a jahody.

Lesné plochy majú výmeru 552,4 ha, t.j. 43 % z celkovej výmery katastrálneho územia.

Poľovníctvo

Poľovníctvo má v obci dlhodobú tradíciu. Od mladosti sa mu  venoval Alojz Beďač. Patril medzi prvých poľovníkov v dedine, bol zakladajúcim členom poľovníckeho združenia, ktoré bolo založené okolo r. 1967. Nasledovníkom ktorého je Združenie vlastníkov poľovných pozemkov obcí Trenčianske Mitice, Neporadza a Peťovka založené 4. februára 1994. Pred týmto dátumom spravovali poľovný revír poľovnícke združenia Černachov a Peťovka. Následne došlo aj k zmene názvu poľovníckeho združenia, ktoré sa premenovalo na Miticko – neporadzký poľovnícky spolok. Tento názov je platný do dnešného dňa. Cieľom poľovníctva je trvalo udržateľná, rozumná a cieľavedomá starostlivosť o voľne žijúcu zver.

Poľovníci lovia zver preto, aby sa nepremnožila, čím predchádzajú škodám na poľnohospodárskych a lesných porastoch, šíreniu chorôb prenosných aj na človeka, šíreniu nepôvodných druhov živočíchov a pohybu zveri v intravilánoch, v ktorých môže byť zver pre človeka nebezpečná. Poľovný revír Neporadza (ďalej len PR) sa nachádza v katastrálnom území obcí Trenčianske Mitice a Neporadza na rozlohe 2197 ha. PR na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR o poľovných oblastiach a akostných triedach poľovných revírov patrí do jelenej oblasti J II. Bebrava. V PR žije z raticovej zveri zver jelenia, srnčia, diviačia, muflónia a občas sa objaví aj zver danielia. Z malej zveri zajac a zo šeliem jazvec, líška, kuna, mačka divá a  do revíru sa zatúla medveď a rys. Z pernatej zveri je to hlavne bažant, kačica, sluka, holub hrivnák, hrdlička, havran, sojka, straka, krkavec, sova obyčajná, výr, plamienka driemavá, myšiak lesný, sokol, jastrab a v posledných rokoch tu zahniezdil aj orliak. MNPS má v súčasnosti 27 stálych členov, 5 čestných členov a 8 celoročných hosťov.