Obec a jej časti

Názov obce Trenčianske Mitice sa používa od roku 1960, keď došlo k zlúčeniu dovtedy samostatných obcí Kostolné Mitice, Rožňové Mitice a Zemianske Mitice. Nadmorská výška stredu obce je 332 metrov. Chotár, ktorý má rozlohu 1284 hektárov, dosahuje výšku od 285 do 681 metrov nad morom.

Mitice sa objavujú v dejinách spolu so svojou mýtnou a strážnou funkciou, keď v 11. storočí boli organizačne napojené na Trenčiansky hrad a stali sa jedným zo sídelných majetkov hradských vojakov. V roku 1210 sa prvýkrát objavujú v písomných prameňoch, z ktorých vyplýva, že tamojší sídliskový areál už bol majetkovo rozdelený na viac častí. 

Kostolné Mitice sa pôvodne volali Horné Mitice. Meno dostali podľa toho, že ich významná časť bola vyčleneným majetkom nitrianskych biskupov, a tiež podľa cirkevnej stavby – kostola, ktorý je dominantou do súčasnosti.

Zemianske Mitice dostali svoj prívlastok podľa prevládajúceho zemianskeho obyvateľstva, a predtým sa volali Stredné či Prostredné Mitice, keďže ležali uprostred mitického areálu. Vzhľadom na centrálnu polohu tu dnes sídli Obecný úrad.

Rožňové Mitice sa pôvodne nazývali Dolné Mitice, pretože vzhľadom k ostatným mitickým obciam ležali v dolných polohách. Nový prívlastok dostali podľa rodu Rožňovcov, ktorý sa vyčlenil zo šľachtického rodu Mitických.

V dejinách obce spomínaná lokalita Červený hostinec je bývalá osada patriaca k Dolným Mitiaciam a názov Krvavé pole alebo Červené pole dostala po bojoch pri tureckom vpáde v roku 1663 od miestneho obyvateľstva. Prícestný hostinec, ktorý tu vznikol, získal pomenovanie na pamiatku týchto udalostí.

Všetky tri bývalé obce spája spoločný dejinný príbeh naviazaný na najstarší šľachtický rod Mitických, z ktorého sa postupne vyvinuli a zároveň naň nadväzovali ostatné rody žijúce a pôsobiace v obci. Preto môže byť spoločným jednotiacim znakom všetkých troch mitických obcí práve pôvodný heraldický symbol pelikána z erbu rodu Mitických. Pelikán, ktorý vlastnou krvou kŕmi svoje mláďatá, sa stal kresťanským symbolom Kristovej obety, milosrdenstva a nezištnej lásky. Stredoveké chápanie Krista ako pelikána, ktorý prelieva svoju krv za hriechy iných, sa dostalo aj do heraldiky a pravdepodobne vykonanie nezištného skutku súvisí s udelením šľachtických výsad prvému členovi rodu.

Kultúrny i historický význam mitických šľachtických rodín dodnes pripomína viackrát prestavovaný kaštieľ a prvýkrát dokumentované a odborne popísané archeologické lokality. Z prírodných cenností sú to chránené gaštany ako najsevernejšia lokalita ich výskytu na Slovensku, prírodná pamiatka Mitická slatina a výborné zdroje minerálnej vody – Mitickej kyselky. Obec preslávili aj ťažba vápencového kameňa a výroba vápna v miestnej vápenke, používaného napr. aj pri výrobe skla, ťažba lomového kameňa a dolomitového piesku.

V druhej polovici 20. storočia, v rámci jednostranne komunistickou stranou riadeného systému, sa obci nedávali veľké perspektívy rozvoja. Po revolúcii v roku 1989 a následnom spoločenskom uvoľnení sa začali črtať nové možnosti. Kombinácia atraktívneho prírodného prostredia obce, možnosti novej výstavby, ako aj vhodná poloha a dobrá dostupnosť do krajského mesta Trenčín ale aj Bánoviec nad Bebravou sa stali výhodou.

Monografia obce

11. septembra 2022 bola slávnostne v kostole sv. Juraja posvätená monografia obce Trenčianske Mitice. Kniha sa tvorila počas kovidového obdobia, jej príprava trvala viac ako tri roky. Výsledkom bolo objavenie vlastného genius loci a pocitu hrdosti, že Miticie nie sú iba akýsi náhodný zhluk domov obklopených krásnou prírodou, ale majú svoj historický príbeh, ktorý stojí za to poznať, ako aj ľudí, ktorí boli a sú jeho súčasťou.