Cirkevné dejiny farnosti v Trenčianskych Miticiach

Kostolné Mitice boli od čias stredoveku sídlom farnosti, do ktorej okrem týchto zmienených obcí patrilo aj dnešné Trenčianske Jastrabie s filiálnym Kostolom Nanebovzatia Panny Márie a v 18. storočí bolo súčasťou farnosti aj riedke osídlenie v Járkoch a v Ihličí (dnes súčasť obce Svinná). Dnešná obec Trenčianske Mitice bola cirkevnosprávne súčasťou Hradnianskeho archidiakonátu na území Nitrianskej diecézy. Zhruba od 14. storočia patrila aj do dekanátu Malá Hradná.

Prvý malohradniansky dekan bol istý Ladislav, farár z Dežeríc, doložený roku 1388. V roku 1860 sa z dekanátu Malá Hradná vyčlenil dekanát Bánovce nad Bebravou. Táto situácia vytrvala až do roku 1952, kedy sa uskutočnilo nové ohraničenie okresných dekanátov tak, aby sa podľa možnosti zhodovali s hranicami politických okresov. Zhruba od tohto roku do súčasnosti je obec aj farnosť Trenčianske Mitice súčasťou dekanátu Trenčín.

Farnosť v Miticiach zriadil v stredoveku nitriansky biskup, ktorý si tu uplatňoval patronátne právo. Mitická farnosť vyrástla na majetkovej základine bezdetného šľachtica Nádaša pochádzajúcej ešte z konca 12. storočia. Pre novopostavený kostol v Miticiach bol vybratý nový nebeský patrón – svätý Juraj, ktorý bol považovaný za šľachtické a rytierske patrocínium. Môžeme ho chápať aj ako ochrancu proti zlu a záruku príhovoru u Boha proti šíreniu vieroučných omylov.

Farský kostol svätého Juraja

Rímskokatolícky farský Kostol sv. Juraja, ktorý je zároveň evidovanou národnou kultúrnou pamiatkou sa nachádza  v severovýchodnej časti obce, postavený v malom svahu pod lesom, v blízkosti fary. Pred priečelím kostola je terén spevnený vysokým oporným múrom, čím ho oddeľuje od priľahlej cesty. Vznik prvej sakrálnej stavby v Kostolných Miticiach sa spája s existenciou tunajšej fary, založenej niekedy v polovici 13. storočia. Architektonickú podobu tohto kostola nepoznáme, no jeho stredoveké patrocínium sv. Juraja pretrvalo dodnes. Gotický kostol písomné pramene datujú rokom 1494, pričom na jeho vybudovaní sa podľa všetkého podieľali členovia tunajšieho zemepanského rodu Rožňovcov – Ladislav a Osvald. Zachovaným a v trenčianskom okrese ojedinelým hmotným dokladom existencie tunajšieho kostola v stredoveku je kamenný svätostánok (sanktuáriium) s ozdobnými mrežovými dvierkami, ktorý dopĺňa reliéfny nápis.  

Na stredoveký pôvod tunajšej sakrálnej stavby poukazuje aj skutočnosť, že písomné pramene ešte v polovici 18. storočia spomínajú v jej okolí cintorín obohnaný ohradovým múrom. Pod kostolom podľa všetkého existovali tri krypty, jedna patriaca fare a dve rodové – jedna Madocsányiovcov a druhá Ordodyovcov. Obe boli zrušené v súvislosti s výstavbou novej lode. Podľa písomných správ ešte v roku 1747 existovala stará svätyňa, zatiaľ čo loď kostola už bola nanovo vybudovaná a zaklenutá. Možno len predpokladať, že časti murív alebo aspoň stavebný materiál z asanovaného stredovekého kostola boli použité pri budovaní dnešného, resp. boli do neho začlenené.

So stredovekou stavebnou vývojovou fázou mitického kostola súvisia ešte dva veľmi cenné hmotné doklady, a to neskorogotické zvony, dodnes zachované vo veži. Prvý je datovaný rokom 1481 a druhý zvon, datovaný rokom 1519.

Dnes je Kostol sv. Juraja vo svojom dominantnom výraze výsledkom barokovej prestavby realizovanej medzi rokmi 1794 – 1798, ktorú inicioval nitriansky biskup František Xaver Fuchs. Dnešná trojpodlažná veža bola postavená v roku 1798 po zrútení jej predchodkyne.

V roku 1802 nitriansky biskup František XaverFuchs daroval tomuto kostolu nový organ s 8 registrami v hodnote 255 zlatých. Novopostavený farský Kostol sv. Juraja v Miticiach bol slávnostne konsekrovaný na 21. nedeľu po Turiciach, teda 25. októbra 1803.

Dnešnú výtvarnú výzdobu kostola tvoria nástenné maľby vytvorené akademickým maliarom Edmundom Massányim v roku 1943.  Autorom hlavného oltára je tesár Jozef Siklaj. Súčasný orgán pochádza z roku 1895 vytvoril ho Vincent Možný, žiak významnej organárskej školy Martina Šaška z Brezovej pod Bradlom.