Kostolné Mitice

majú názov od svojej dominanty – kostola – a ich význam je daný aj tým, že sú a boli aj v minulosti sídlom farnosti. V staršom období sa napríklad nazývali po latinsky SuperiorMitticz, maďarsky FelsőMytta a EgyhazMitticz.

Kostolné Mitice ako farské centrum boli dôležitým kultovým miestom, ktoré malo vlastnú samosprávu, ale aj vlastnú šľachtu. Pod svojím osobitným označením sa uvádzajú až v roku 1500 (Egyhazasmytha).

V roku 1598 bolo v obci 9 domov a 9 sedliakov ako hláv rodín, ktoré platili dane. V roku 1602 platilo dane 6 domov a v roku 1603 sú zdanené len 3 domy, čo by naznačovalo úpadok obce. V roku 1686 je doložené, že Kostolné Mitice patrili už do panstva Naštice so 4,5 obrábanými a 3,5 opustenými usadlosťami, mali 20 sedliakov a 4 želiarov. V roku 1739 boli Kostolné Mitice zaradené v rámci majetkov biskupstva do panstva Kostolná. Takýto stav trval do konca feudalizmu.

V roku 1770 sa robil aj v Kostolných Miticiach prieskum urbárskych pomerov v súvislosti s jednotnou úpravou povinností a práv poddaných v celej krajine na základe nariadenia kráľovnej Márie Terézie.

Sčítanie z rokov 1784 – 1787 eviduje v Kostolných Miticiach 22 domov, 25 rodín, obyvateľov s domovským právom 155, mužov je 73, žien 82. Sedliakov 14, želiarov 10. Zapísali aj farára a 3 zemanov. Na čele obce stál richtár a prísažní a starší z obce.

V roku 1831 v júli až decembri umrelo na choleru v Kostolných Miticiach 15 ľudí, v roku 1836 v novembri a decembri spolu 6 ľudí.

V rokoch 1858 – 1884 trval  v obci spor medzi sedliakmi a urbárnikmi, ktorí sa nevedeli dohodnúť vo veci vlastníctva pôdy. Prvá pozemková kniha Kostolných Mitíc je z roku 1881 a obec mala vtedy výmeru viac ako 935 jutár. Podľa štatistík v roku 1895 rástlo v obci 467 sliviek, 53 orechov, 82 stromov jabloní, 93 hrušiek a 7 čerešní.

Kostolné Mitice po roku 1945

Pár mesiacov po prechode frontu (1945) stál na čele obce Ján Uher ml., ktorého vzápätí vystriedal Emil Jánošík. Súčasť personálnej výmeny tvorilo odovzdávanie inventára vrátane obecnej pečiatky, lekárskeho denníka, obecného bubna či právnych predpisov o vymetaní komínov. V novembri 1946 získal mandát predsedu MNV Štefan Pristach. V päťdesiatych rokoch si na mieste obecnej pastierne obyvatelia svojpomocne postavili úradovňu s dvomi miestnosťami a malou chodbou. Neskôr objekt spolu s požiarnou zbrojnicou s vežou na sušenie hadíc zakomponovali do komplexu kultúrneho domu.

Roky 1954 – 1957 sú spojené s výstavbou cesty, vyloženej kamením, o dĺžke tri kilometre, vedúcej od cintorína cez polia popri ľavom brehu potôčka po Jelenákov mlyn a hlavnú cestu Trenčín – Topoľčany.

Kostolné Mitice mali charakter poľnohospodárskej obce. V obci boli dva mlyny Horný mlyn (nazývaný Jalakšov mlyn) stál pri Mitickom potoku pod Hradišťom a  Jeleňákov mlyn vznikol na sútoku Mitického potoka a Svinianskeho potoka.

Po februári 1948, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský vidiek zasiahla násilná kolektivizácia poľnohospodárstva. Sedliaci a roľníci boli nútení vzdať sa svojej pôdy, dobytka a strojov v prospech vznikajúcich jednotných roľníckych družstiev. Základ jednotného družstva tvorila v Kostolných Miticiach poštátnená cirkevná pôda. Za prvého predsedu JRD bol vymenovaný Štefan Pristach. Na jeseň 1958 sa už „spoločne“ sialo – poslednýkrát aj na kravičkách. Na jar 1959 dostali družstevníci prvý traktor Zetor 25.

Najčastejšie mená: Hromník, Jánošík, Galko, Maršálek, Pristach, Šebáň, Kyselica, Jurák, Tobolka, Uher, Glega, Jeleňák, Gallo, Lobuotka, Vrlin, Danko, Krátky, Trokan.